Publikácie
Výskumníčka CELSI Lucia Kováčová je spoluautorkou piatej štvrťročnej správy o vplyve COVID-19 na pracovnoprávne vzťahy, ktorá bola uverejnená v rámci projektu BARCOVID
Výskumníčka CELSI Lucia Kováčová je spoluautorkou piatej štvrťročnej správy o vplyve COVID-19 na pracovnoprávne vzťahy, ktorá bola uverejnená v rámci projektu BARCOVID
Publikované dňa 9. november 2022 v kategórii Odborné štúdie
Lucia Kováčová, Armanda Cetrulo a Niels Peuchen pracovali na správe, ktorá dopĺňa predchádzajúce správy o nové predbežné výsledky z dolovania dát a textovej analýzy výstupov z informačných bulletinov publikovaných vybranými zainteresovanými stranami na úrovni EÚ. Cieľom týchto štvrťročných správ je riešiť prvú výskumnú otázku projektu BARCOVID: "Ako ovplyvnila kríza Covid-19 štátom zavedené opatrenia a ich dôsledky prostredie pracovnoprávnych vzťahov v EÚ-27 a 5 kandidátskych krajinách?"
Na zodpovedanie tejto otázky boli zozbierané textové údaje (textové výňatky) z tlačových správ a bulletinov sociálnych partnerov na úrovni EÚ a následne ďalej analyzované. Celkovo bolo na základe vybraného zoznamu kľúčových slov v období od marca 2020 do marca 2022 extrahovaných 1 428 textov z informačných bulletinov organizácií, najmä WageIndicator 1(20 %), ETUI (12 %), BusinessEurope (10 %), UniEurope (5 %), informačných listov na úrovni jednotlivých krajín (40 %) a iných (12 %).
Ako už bolo vysvetlené v prvej štvrťročnej správe, metodika pozostáva z techník text miningu (s použitím Pythonu), ktoré sú podporené kvalitatívnou a kvantitatívnou analýzou textových výstupov bulletinov. Analýza znázornená v tejto správe predstavuje kvalitatívnu analýzu výstupov bulletinov, ktoré boli uverejnené v roku 2020, teda počas prvého roka pandémie. Výbery údajov boli preskúmané pomocou softvéru Dedoose a na základe kódovania kľúčových tém bolo vybraných a analyzovaných 518 textových položiek.
V tejto správe sa pozornosť zameriava nielen na politické opatrenia, o ktorých sa diskutovalo v určenom čase, ale aj na celý diskurz medzi sociálnymi partnermi vrátane komunikačných kanálov a rôznych kľúčových otázok, o ktorých sa diskutovalo. V analýze sa navrhuje aj porovnanie zistení pozorovaných na úrovni jednotlivých krajín v teoretickom rámci režimov sociálneho zabezpečenia.
Krajiny vo vzorke boli rozdelené do nasledujúcich kategórií podľa klasifikácie režimov blahobytu z roku 1990; Ferrera, 1996,; Adascalitei, 2012): konzervatívne (Esping-Andersen, režimy Nemecko, Luxembursko, Holandsko), liberálne režimy (Rakúsko, Francúzsko, (Írsko a Spojené kráľovstvo), stredomorské krajiny (Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko a Cyprus), sociálnodemokratické režimy (Dánsko, Fínsko, Švédsko a Island) a stredná a východná Európa (Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko).