Postsocialistické európske krajiny majú z dôb centrálne plánovanej ekonomiky tradíciu rozsiahleho zhromažďovania dát zo strany štátu. Administratívne údaje osôb a firiem zhromažďované napríklad daňovými úradmi, sociálnou poisťovňou a vládnymi inštitúciami sú často vo vysokej kvalite, navyše majú mnoho výhod oproti dátam z prieskumov. Medzi výhody administratívnych dát patrí ich vyššia presnosť v porovnaní s otázkami v prieskumoch najmä v prípade otázok týkajúcich sa minulosti opýtaných respondentov. Taktiež dokážu poskytnúť informácie o veľkej časti populácie čo zvyšuje ich výpovednú hodnotu. Prepojením dvoch, prípadne viacerých databáz dokážeme zhromaždiť také množstvo anonymizovaných informácií o občanoch aké prieskumy nie sú schopné zozbierať. Väčšina krajín má tiež vysokokvalifikovaných výskumníkov a štatistikov, ktorí by mohli využiť tieto rozsiahle dáta pri rôznych analýzach. Je to bežná prax v západnej Európe, kde sa administratívne dáta pravidelne používajú na hodnotenie vplyvu rôznych vládnych opatrení. Administratívne dáta samozrejme slúžia aj ako významný zdroj dát pre výskumníkov.

Vedenie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) týmto vyjadruje solidaritu so Stredoeurópskou univerzitou (CEU) v Budapešti. Sme hlboko znepokojení v súvislosti s legislatívnym návrhom, ktorý bezprostredne ohrozuje akademické slobody a znemožňuje ďalšie pôsobenie CEU v Budapešti.

Na zasadaní Rady Academia Europea, európskej akadémie vied, bol 26. júna 2016 riaditeľ pre výskum CELSI Martin Kahanec zvolený za riadneho člena Academia Europea v sekcii ekonomických, biznis a manažérskych vied. Tohoto ocenenia sa mu dostalo ako celkovo piatemu Slovákovi a prvému v spoločenských a príbuzných vedách.

Najväčšia medzinárodná ekonomická výskumná databáza RePEc (Research Papers in Economics) zverejnila svoj najnovší rebríček, ktorý vyhodnotil Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) ako číslo 1 v ekonomickom výskume na Slovensku. Tak ako po minulé roky, aj v roku 2014 sa CELSI umiestnilo na 1. mieste v každom mesiaci, a predbehlo tak ďalších osemnásť ekonomických výskumných inštitúcií na Slovensku.

Nová štúdia publikovaná Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) naznačuje, že politiky zahraničných vlád pri určovaní úrovne prisťahovalectva môžu a taktiež poukazuje na to, že tvorcovia politík by mali starostlivo zvážiť výber miest, ktoré sú k dispozícii potenciálnym imigrantom.

Nová štúdia zverejnená Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) odhaľuje závoj skrytého vplyvu krízy na poľský trh práce. Tvrdí, že hoci Poľsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá nevstúpila do recesie, jej účinky na poľskú pracovnú silu boli vážne.

V porovnaní s európskymi krajinami máme pomerne málo nízkovzdelaných ľudí. Ich šance uplatniť sa na trhu práce sú však spomedzi krajín skúmaných Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) najnižšie. Najohrozenejšie sú ženy a mladí ľudia.

Novinkou, s ktorou sa budú musieť začínajúci podnikatelia vysporiadať, je rozdelenie peňazí na dve časti. Prvých 60 percent sumy dostanú hneď na začiatku, ostatok až po úspešnom roku fungovania. Martin Kahanec však upozorňuje na riziká: „Po roku síce možno mierne motivuje poberateľov zotrvať pri podnikaní, avšak tiež znižuje efekt opatrenia, keďže práve na začiatku podnikania je nedostatok financií najciteľnejší.“

Otázka, či nový Zákonník práce, účinný od 1.1.2013 zvýšil nezmestnanosť alebo nie, zaujíma mnohých. Na túto otázku môžeme zatiaľ len ťažko odpovedať, keďže potrebné časové rady budú dostupné až o niekoľko mesiacov. V Európe je však jedna krajina, Nemecko, ktorá svoj trh práce nie až tak dávno zásadne zreformovala a teraz žne ovocie v podobe dlhodobo klesajúcej nezamestnanosti.

Rozšírenie Európskej únie prinieslo právo voľného pohybu aj pre Slovákov. Zatiaľ čo mnohí občania z nových členských krajín sa tohto práva nadšene chopili, v starých členských krajinách prevládali obavy z ich prílevu. Analýza dokázala, že bezdôvodne. Paradoxne sú totiž riziká skôr na strane nových členských krajín.