Na zasadaní Rady Academia Europea, európskej akadémie vied, bol 26. júna 2016 riaditeľ pre výskum CELSI Martin Kahanec zvolený za riadneho člena Academia Europea v sekcii ekonomických, biznis a manažérskych vied. Tohoto ocenenia sa mu dostalo ako celkovo piatemu Slovákovi a prvému v spoločenských a príbuzných vedách.

Najväčšia medzinárodná ekonomická výskumná databáza RePEc (Research Papers in Economics) zverejnila svoj najnovší rebríček, ktorý vyhodnotil Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) ako číslo 1 v ekonomickom výskume na Slovensku. Tak ako po minulé roky, aj v roku 2014 sa CELSI umiestnilo na 1. mieste v každom mesiaci, a predbehlo tak ďalších osemnásť ekonomických výskumných inštitúcií na Slovensku.

Nová štúdia publikovaná Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) naznačuje, že politiky zahraničných vlád pri určovaní úrovne prisťahovalectva môžu a taktiež poukazuje na to, že tvorcovia politík by mali starostlivo zvážiť výber miest, ktoré sú k dispozícii potenciálnym imigrantom.

Nová štúdia zverejnená Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) odhaľuje závoj skrytého vplyvu krízy na poľský trh práce. Tvrdí, že hoci Poľsko bolo jedinou krajinou EÚ, ktorá nevstúpila do recesie, jej účinky na poľskú pracovnú silu boli vážne.

V porovnaní s európskymi krajinami máme pomerne málo nízkovzdelaných ľudí. Ich šance uplatniť sa na trhu práce sú však spomedzi krajín skúmaných Stredoeurópskym inštitútom pre výskum práce (CELSI) najnižšie. Najohrozenejšie sú ženy a mladí ľudia.

Novinkou, s ktorou sa budú musieť začínajúci podnikatelia vysporiadať, je rozdelenie peňazí na dve časti, komentoval pre Hospodárske noviny zmeny v Zákone o službách nezamestnanosti Martin Kahanec.

Otázka, či nový Zákonník práce, účinný od 1.1.2013 zvýšil nezmestnanosť alebo nie, zaujíma mnohých. Na túto otázku môžeme zatiaľ len ťažko odpovedať, keďže potrebné časové rady budú dostupné až o niekoľko mesiacov.

Rozšírenie Európskej únie prinieslo právo voľného pohybu aj pre Slovákov. Zatiaľ čo mnohí občania z nových členských krajín sa tohto práva nadšene chopili, v starých členských krajinách prevládali obavy z ich prílevu. Analýza dokázala, že bezdôvodne. Paradoxne sú totiž riziká skôr na strane nových členských krajín.

Česká republika, Nemecko a Rakúsko sú krajiny, kam sa chodí zo Slovenska pracovať najčastejšie. „Veľká časť z nich pracuje v cestovnom ruchu, najmä v hoteloch a reštauráciách, v poľnohospodárstve či priemysle,“ povedal Martin Kahanec pre denník SME.

Co vyplynulo z letního průzkumu projektu MujPlat na serveru JobDNES.cz, komentoval pre Mladú Frontu DNES a portál iDnes.cz Martin Kahanec.